|
Written by By Se Hu (L)
|
|
Tuesday, 05 July 2005 |
|
Khazohpa ta Marapa pahrâ n'awpata râh phapa, ti chakuapazy hluh ta pawpizy pawna râh phapa maniah a pie.
Mano mapaw daihti liata Marapa râh liata Khazohpa bie thâtih pahno leipata vaw y hra ei sih-la 1907 kô mongyuh missionary R.A Lorrain kyhpachâna vâta Marapa râh cha Khazohpa bie thâtihpha ei ma vaw pa hno haw. Sahma zy dopata khih kha nata khih kha, maw nata chho, nochhi nata notla a dyuh tyhpazy kha vaw y khao vei. Marapa saw hmah ei ma sie via syulyu haw eima vaw tah aw. Châhrasala atanoh khizaw duahmo politic nata social life liata Marapa sawzy pita chi hro pho hropa duahmo eima pha mâh leipata eima pahno. Châ a thaipazy chyh kaw chy pi ta, sawhkhâ rai laipa a hriapazy ei ma chyh kaw chy hra. Pho hropa chi hropa hlâta la hno ei ma chhâh via chypa a châ.
Marapa cha Khazohpa thâhtihpha liata kô 100 bie a tloh ha bâ awpa eima châ. Châhrasala Mara châ heta Marapa sawzy ta pasa sa leipata chi hro pho hropazy châ tlao eima pasa sa viapa vâta pei ei tah ngâsâ na. Chavâta Marapa politics a tlapahnai kaw chy tahna a châ.
A hmeihseihpata Marapa he chi chyhpa châ leipa pi ta eima râhzy chhao he râh chyhpa châ hra vei. Atanoh khizaw liata Vatican city ama tahpa râh cha Marahpa râh hlâ ama râh buah via ta, ama maluh chhao a chyh via hra.Châhrasala Marapa hlâta khizaw lia ama moh pathâh viapa nata alâ viapa chhao ama châ. Cha hawhna hra chata Marapa chhao tiama eima papua khiah cha eima râh he eima cheichalo thei awpa a châ.
1947-48 liata India, Pakistan nata Burma râhzy cha independent vaw hmô ei ta, chipho hropa zydua cha aly kawpata ama râh chyu liata ama vaw pahrâ chyu. Keimo Marapazy deikua cha India nata Burma tahpata maniah vaw pachhaih ei ta ngiachhie a chhih chaipa Marapa saw eima vaw châ haw ba.
Atanoh Marapasaw nochhi nata notla apôhkha thei nawpata politics si pha kawpazy eima peimawhpa ta ei pahno. Châvata chihro phohropazy khizaw chahry ei ta thaina sohna ama tlua ngâ nota keimo Mara saw la eima râh hawkhô pua khoh mâh mapi. He he Marapa hnôh eima chhâhna a chhâpata ei pahno. Mara râh kyh pachâ mapi tahna tlao a châ.
Atanoh Mararah liata Marapa bie hnei thei mâh mapi tahpa he Marapa sawzy eima pahno awpa âbyuh. Khizaw liata a ypa chyhsa chiphozy he ama râh liata amo chyhsazy ta bie ama hnei khai. Pakhona ta, Amerika râh liah cha a râh liata a pahrâpa chyhsazy ta ama châna awpa châta bie hnei ei ta, India râh lia chhao cha hawhna hra chata a châ hra. Cha khiah cha khâpa vâta ma Mara râh liata Marapa bie eima hnei thei vei tly. Eima pachâ hmeihseih awpa ei khoh. Hnei mâh leipa vâta pei ei tah ngâsâ. Nâ zaw na pachâ tyh vâ tly ma? Nozah chhao ei tah ngâsâ. Ahy sawhkhâ, biehneituhpa ta district khihpi maniah pie beih aw vei ei. Keimo tlaita eima tao awpa a châ.
Cha hawhna hra chata atanoh Burma râh democracy râh a châ awpata ama patohpatiah ngâ no heta keimo Mara sawzy chhaota, Marapa democracy râh, laizaolaona râh, khihpi a hnei theipa râh nata bie ahnei theipa chyhsa eima châ hr’awpa ta tiama papua chyu ei sihla tahpa ei chahrua khoh ei. Ei cha ly ngâsâ ei.
|
|
Last Updated ( Monday, 28 November 2005 )
|